Pamiatkou nielen Spišského Hrušova, ktorá leží v katastri obce – západne od obce na parcele zvanej „Pri koscilku“, bola osada MILOJ- Myloj. Na západnej strane obtekaná potôčikom, ktorý v stredoveku zaplňoval dnes už zaniknutý a vyschnutý rybník ležiaci v údolíčku na juhovýchod od bývalého kostola. Zo severnej strany lokalitu obteká potok Lodina. „Roku 1255 sa spomína ako kráľovský majetok na obidvoch stranách Hornádu….. Kráľ Bela IV. daroval v spomenutom roku územie Kuncovi (zaťovi spiš. župana Jordana), za zvláštne zásluhyzem Miloj, ktorá leží po obidvoch brehoch Hornádu a to i s lesmi“ …. Myloy una cum nigra silua abuutraque parte fluuii Hernat existantem…“s takými výsadami, aké majú ostatní zemania. Povoľuje mu osídliť majetok jobagiónmi…. jobagiones ad ipsum terram Miloy posset congregare. Zároveň Kunca a jeho potomkov vyňal spod jurisdikcie spišského župana a dovolil mu vykonávať súdnu právomoc nad jeho osadenými jobagiónmi.

Hranice chotára podľa príkazu kráľovského vytýčil magister ABA. V neskorších rokoch nastáva spor medzi zemepánom z Miloja a zemepánom zo Spišského Hrušova pre pozemky. Spor vyvrcholil r. 1332. Okolo roku 1374 sa majetok Miloja drobí a drobenie pokračuje i v ďalších rokoch. Dôležitým poznatkom je správa z roku 1402. Podľa nej mala osada Miloj už toľko obyvateľov, že si postavili kostol, ktorý musel byť rozsiahly, zasvätený sv. Stanislavovi, o čom svedčia aj rozmery zachovanej veže Koscilka. V roku 1408 sa spomína aj milojský farár „plebanus de Miloy“. Okolo r. 1500 boli tu už iba 3 – 4 poddanské rodiny. Ostatní majitelia pozemkov bývali v susedných obciach ( Sp. Hrušov, Vítkovce a Chrasť nad Hornádom). Odtiaľ prichádzali obrábať svoje pozemky. Potom sa správy o Miloy strácajú. Až začiatkom 16. stor. časť majetku Miloja dostáva odorínsky farár. Ďalšia časť pripadla roku 1513 Štefanovi Mariássymu, ktorý ju vymenil za pustu ležiacu pri Komarovciach.“